KOVOSMALT A PRÁČKY PRE DOMÁCNOSŤ

Začiatok komunizmu priniesol snahu o centralizáciu výrob v celom Československu, čo vzhľadom na veľmi široký záber predchodcu trnavského Kovosmaltu značilo odsuny výroby do niektorých iných podnikov, ale i príchody nových výrobkov.

P500

Jedným z prvých prisunutých výrobkov z iných podnikov sa stala práčka Perun, v Trnave označená ako P500. Snáď to bolo ešte povojnovým zmýšľaním mať vyvinutú práčku na potenciálnu ďalšiu svetovú vojnu, a tak mala táto práčka až 3 možnosti zohrievania vody. Bolo to uhlím, plynom a elektrikou. Odstredivky na žmýkanie vody ešte neboli úplne vyvinuté, takže radšej sa používalo iné riešenie. Pri praní sa bubon otáčal striedavo o 360 stupňov, čo predstavovalo pre 1,5 metra vysokú práčku závratných 22 otáčok za minútu. Hmotnosť stroja bola závislá od zvoleného typu zohrievania vody, čo značilo rozmedzie hmotnosti od 130 kg do 150 kg, náplň cca 40 litrov vody. No a ako to celé fungovalo, to sa najlepšie ukáže na najbližšom videu.

PEROTA

Kto by už nechcel vyššie uvedenú práčku, ktorá snáď bolo vymyslená na prežitie i v bunkri? Úprimne? Práčka P500 nebola určite niečo vysnené pre obyčajnú domácnosť. Chcelo to niečo jednoduchšie, postačilo by kebyže je to iba na elektrinu, niečo čo by odľahčilo naše ženy v domácnosti od ručného plákania prádla … a tak sa zrodila hviezda s menom Perota.

Peroty sa v čase maximálnej výroby predalo ročne 70000 kusov, tak bolo Československo hladné po domácom pomocníkovi reprezentujúceho nový životný štýl.

PEROBOT

Perota mala vynikajúcu predajnosť, no domáce gazdinky potrebovali ešte niečo viac, než len pomôcť s praním. Prečo nám pracovníci Kovosmaltu nevyvinú niečo, kde sa dá z prádla odstrániť i prebytočná voda? No a produkt s názvom Perobot bol na svete, spojil praciu časť a samostatnú odstredivku do jedného prístroja.

Práčka Perobot mala všetky predpoklady sa stať ďalším predajným trhákom Československa, no tu už Kovosmalt narážal na personálne a výrobné kapacity. Rast podniku spojený so zvyšovaním výroby, od prvých 500 kusov v roku 1951 na číslo presahujúce 180000 kusov rôznych typov práčiek v roku 1957 si vyžiadal svoju daň. Preto sa rozhodlo o vybudovaní ďalšej haly VP3, ktorá bola k dispozícii začiatkom roka 1958.

No naše gazdinky očakávali ešte dokonalejší produkt, práčku, ktorú netreba kontrolovať, kedže čas prania sa dá využiť i na ďalšie užitočné veci. A tak sa vyvinul nastaviteľný časový spínač (podobný ako na dnešných kuchyňských budíkoch). Tento spínač je viditeľný na prednom väčšom ovládaní.

Práčka sa stala vynikajúcim exportným artiklom na zahraničné trhy. No chcelo to lepší marketingový názov, než slovná hračka Perobot vynikajúco fungujúca iba na domácom území. Pre zahraničie sa uprednostnil latinský názov a logo Alba Cygnus (v preklade Biela labuť), ktorý v podvedomí tvorcov spájal čistotu spojenú s vodou. Alba Cygnus sa úspešne vyvážala na mnohé trhy vtedajšej západnej Európy a bola cenným prínosom a zdrojom valút nutných pre fungovanie ekonomiky vtedajšieho socialistického štátu. Až na názov boli tieto exportné práčky totožné, jediným rozdielnym prvkom bola vonkajšia biela farba.

Vírena a Cascade

Pokiaľ si väčšina ľudí myslela, že práčky typu Perota už nebudú mať miesto v budúcnosti na trhu, socialistické plánovanie to zariadilo inak. Na jednej strane sa predpokladalo postupné sťahovanie vidieckeho obyvateľstva do panelových bytov, kde budú spoločné velkopráčovne.

No a pre zostávajúce doplnkové malé a časté pranie v domácnostiach sa navrhli menšie práčky pod značkami Cascade a Vírena.

Cascade mala nádrž na 20 litrov vody, bola vhodná na pranie menších vecí detskej a osobnej spotreby.

Má vyhrievací članok a i odstredivku. Motor ma prepínateľný na obe siete používané vo vtedajšom ČSSR a to 110V a 220V.

Vírena mala nádrž na 30 litrov a vážila iba 39 kilogramov. Kedže to bol iba vírnik, netrhala bielizeň, čo bol zvyčajný problém iných nedokonalých bubnových práčok alebo to býval typický problém pri praní jemného silónového prádla. Motor bol iba na 220V.

PEREX Em370 – Em376

Nasledovník Perobotu mal predstavovať nový dizajn i názov. Názov Perex bol tentoraz poväčšine jednotný pre lokálny i zahraničný trh. Pre zopár krajín sa však znovu použil staronový názov Alba Cygnus. Pre zahraničné trhy boli naďalej tvorené graficky zaujímavé návody, pre československý trh vizuál návodu už avizoval typickú grafiku blížiacej sa normalizácie.

Práčka Perex má naďalej oddelenú praciu a odstredivkovú časť ako u Perobotu. Takisto pracuje v rôznej elektrickej sieti pri správnom zapojením elektrikárskym špecialistom.