Po vynájdení technického riešenia výroby sódy v 18. storočí nastal celosvetový rozmach obľuby sýtených nápojov, ktorý trvá až dodnes. Sóda sa postupne dostala i do Trnavy, kde nesmela chýbať v ponuke miestnych obchodníkov, ktorí ju často ponúkali v zaujímavých modrých fľašiach, vďaka čomu sa dostávala krása československého sklárstva i na stôl k rodinnému obedu v trnavskom regióne.
ZAUJÍMAVÝ OBAL PREDÁVAL KEDYSI I DNES
Československo a obvzlášť súčasný región Českej republiky bol preslávený výrobou skla a bižutérie. I keď technológia fliaš s korunkovými, a im podobnými jednoduchými uzávermi fliaš bola známa pred sto rokmi, zväčša sa takéto jednoduchšie uzávery fliaš používali na menšie fľaše s dochutenými nápojmi alebo pre pivo.
Lacnejšiu sódu, keďže ide iba o nasýtenú vodu, bolo výhodnejšie rovno predávať vo väčších obaloch, aby to bolo pre predajcu cenovo zaujímavejšie. Riešené to bolo systémom predaja naplnených a natlakovaných vratných fliaš so špeciálnymi uzávermi na čapovanie do pohárov.
Vo väčšine krajín sa používalo bezfarebné sklo na sódové fľaše od vtedajších sklárskych výrobcov a na tieto fľaše bez označenia si potom výrobcovia sódy alebo predajcovia naniesli svoj logotyp takzvaným pieskovaním. Obdobne si označili kovový uzáver vyrazením slovného názvu firmy.
Československé sklárne so svojimi dlhoročnými skúsenosťami ponúkali i farebné sifónové fľaše, ktoré sa vyvážali do mnohých krajín. Mnohí zahraniční zberatelia bývajú preto prekvapení, keď u farebnej fľaše s vypieskovaným logom zahraničnej sódovkárne, nájdu odliate písmená Made in Czechoslovakia.
Kedže Trnava bola súčasťou prvej republiky, miestni výrobcovia si radšej u skliarní na zakázku zadávali odlievanie jedinečných fliaš so svojím názvom firmy, než aby nakupovali neoznačené fľaše uvedené vyššie. Zdá sa, že konkurencia na trhu bola veľká, a preto väčšina z nich zvolila dizajnové svetlomodré alebo zafírové fľaše, ktoré zvyšovali predaj sódovej vody u miestnych kupujúcich, než aby zvolili čisté priehladné sklo. Toto silne pripomína paralelu so súčasnou dobou, keď predajcovia z marketingových dôvodov naďalej ponúkajú minerálne vody aj vo farebných fľašiach, no tentoraz už nie zo skla, ale z plastov.
Fľaše boli používané vratným spôsobom, dalo by sa povedať do úplného zničenia, takže dochované kusy majú často silné znaky opotrebenia alebo opráv od jednotlivých predajcov sódy. Typickým prepravným obalom boli drevené debničky s desiatimi kusmi sódových fliaš.
V prípade, že máš nejakú zaprášenú sifónovú fľašu doma a chceš sa dozvedieť viac o jej histórii, stačí sa teda pozrieť na jej kovový uzáver alebo na sklo, ktoré zvyčajne prezradia názov jej pôvodu. Pokiaľ na nich nie je nič uvedené, netreba byť sklamaný, často ide o pekné kúsky používané v 50-ich rokoch, pred dobou než sa zaviedli sifónové bombičky alebo sodastreamy do bežných domácností.