GUSTÁV ADOLF BEŽO


VEĽKÝ MOTOCYKLISTA

G. A. Bežo (1890 – 1952) bol pôvodom zo Záhoria, ale väčšina jeho aktívneho spoločenského života je pevne spojená s Trnavou. Niekto ho poznal ako majiteľa tlačiarne, druhý ako signatára Martinskej deklarácie, iný ako vydavateľa tlače a kníh, ďalší ako predsedu Slovenskej národnej strany či redaktora časopisu Slovensko, ktorý sa zúčastnil prvého letu Československých aerolínií z vajnorského letiska 29. októbra 1923. No bol i zakladajúcim členom motocyklovej scény v Trnave v 20. rokoch minulého storočia.

Prvé vydanie ročenky Automobilní československý almanach z roku 1921 uvádza, že Gustáv Bežo používal ŠPZ so značením P-115. Išlo o dvojvalcový americký motocykel Reading Standard so sajdkou na pravej strane, čo nebolo typické riešenie pre krajiny bývalého Rakúska-Uhorska, kde sa vtedy ešte jazdilo na opačnej strane, rovnako ako v súčasnosti vo Veľkej Británii. Motocykel bol vyrobený v závode v meste Reading v Pensylvánii, USA. Keďže preraďovanie nohou na motocykloch nebolo ešte v tej dobe bežne technicky zavedené, na zmenu rýchlostí slúžila obrovská radiaca páka po ľavej strane nádrže.

O svojom koníčku sa Gustáv Bežo rozhodol napísať do vznikajúceho československého časopisu Motocykl, ktorý uverejnil jeho list s fotografiou vo svojom treťom čísle 1. ročníku.

Motocyklismus kráľ športov! Či môže byť na svete niečo príjemnejšie, ako dostať sa sa behom pár minút zo zaprášenej, zasmradenej a rozpálenej Trnavy do tichých, stinných lesov Malých Karpát?

G. A. Bežo, 1922

Gustáv Bežo uviedol, že svoju lepšiu polovičku obrátil na pravú motocyklovú vieru potom, čo dokúpil pohodlný postranný vozík a ona z toho ovocia okúsila. Ako píše, odvtedy by potreboval benzínovú rafinériu alebo baňu, aby jej chuti k jazde vyhovel. Vzhľadom na stav vtedajších ciest na Slovensku, vozenie polovičky s dcérkou v sajdke bolo iste komfortnejšie než používanie štandardného tandemového sedadla.

31. mája 1923 usporiadal Klub slovenských automobilistov jazdu cez horskú trať v Malých Karpatoch. Išlo o non stop jazdu dlhú 92 kilometrov, ktorú museli jazdci prekonať za menej než 4 hodiny. Kvôli predchádzajúcemu upršanému počasiu boli cesty silne blatové, prejazd horským prechodom cez Pezinskú Babu bol na hranici poškodenia automobilov, motocyklov či zdravia posádok. Iba 3 z 8 motocyklov dokázali prísť do cieľa v časovom limite. Gustáv Bežo nepatril k tým šťastnejším, počas jazdy čelil niekoľkonásobným poškodeniam reťaze, a tak v cieli obdržal iba upomienkovú bronzovú plaketu za účasť v závode.

Nasledujúceho roku na konci júna sa konal ustanovujúci snem, keď vznikol Motoklub Bratislava. Zo zablatených ciest od Modry sa priviezol Gustáv Bežo so svojou manželkou a pozdravil toto valné zhromaždenie a zakladajúcich členov. Na tejto udalosti sa zúčastnila početná bratislavská verejnosť zvedavá na vystavených 17 motocyklov jednotlivých členov. Po obede v hoteli Carlton sa členovia motoklubu odviezli na motocykloch na osviežujúci kúpeľ na jazerá do Senca.

Postupom času si Gustáv Bežo zabezpečil ešte modernejší a silnejší motocykel než bol Reading Standard. Opäť išlo o o motocykel americkej produkcie s postranným vozíkom, no tentoraz o motocykel značky Henderson, veľký luxusný motocykel so štvorvalcovým motorom.

Ako aktívny motocyklista sa Gustáv Bežo naďalej zúčastňoval mnohých športových či kultúrnych podujatí, či už na Slovensku alebo v blízkom okolí. Známou je jeho účasť v roku 1927 na preteku Brno – Sobešice, kde sa súťaží na čas na trati, ktorá mala vtedy dĺžku 3500 metrov. Trať začínala v Královom Poli a končila pred obcou Sobešice. Gustáv Bežo sa prihlásil do kategórie motocyklov so sidecarmi nad 600 ccm, kde skončil na 3.mieste. Treba však dodať, že silný dážd spôsobil nevhodné podmienky na trati, následkom čoho sa mnoho prihlásených jazdcov nezúčastnilo pretekov. Preto na bronzové 3. miesto G.A. Bežovi postačovalo byť o viac než polovicu pomalší než bol čas víťaza v jeho súťažnej kategórii, ktorým bol pán Saska na motocykli McEvoy Anzani.

No a ktoré vydavateľstvo vydalo učebnicu na vodičský kurz pre 1. autoškolu v Trnave? No predsa nakladateľstvo G.A.Beža!


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.