Podnik Drevina Trnava predstavoval významného výrobcu tvoriaceho dôležitý export nábytku a drevárenských produktov z vtedajšieho socialistického Československa do rôznych krajín. Či už išlo o zahraničný alebo domáci trh, podnik dokázal úspešne zvládnuť nielen veľkosériovú výrobu nábytku do domácností, ale aj jedinečné veľké zákazky rôzneho charakteru. Jednou z mnohých špeciálnych objednávok bolo vnútorné vybavenie lodí radu OL-400 vyrábaných v komárňanských lodeniciach na juhu vtedajšieho západoslovenského kraja.
Osobné riečne lode typu OL400 mali štyri paluby a boli vyrábané v podniku Slovenské lodenice Komárno v rokoch 1976-1983. Typové označenie projektu bolo 92-016, slovná skratka OL400 predstavovala Osobnú Loď pre 400 pasažierov. Uvedený počet pasažierov mohol byť i nižší v závislosti od celkového množstva kajút vyšších tried, typický počet obsluhujúcej posádky bol do 88 členov. Zjednodušene by sa dalo povedať, že to boli plávajúce hotely na veľkých riekach vtedajšieho Zväzu sovietskych socialistických republík ZSSR (územie dnešnej Ruskej Federácie). V tej dobe to boli údajne najväčšie riečne pasažierske lode na svete s výtlakom 3935 ton a dĺžkou 135,8 metra, šírkou 16.8 metra a ponorom 2.9 metra. Maximálnu rýchlosť 26 kilometrov za hodinu umožnovali 3 reverzné naftové motory, každý s výkonom 736kW, každá loď teda disponuje s celkovým výkonom takmer 3000 konských síl.
Podnik Drevina, sídliaci na Bratislavskej ulici v Trnave, pôvodne obdržal zakázku na vybavenie interiéru pre 10 lodí s následnou opciou pre ďalších 40 kusov lodí. Slovenské lodenice Komárno napokon vyrobili pre sovietskeho zákazníka celkovo 9 kusov lodí typu OL-400, lode boli nasadené do služby na ruských riekach Volga, Oka, Moskva a Neva, pričom väčšina z lodí slúži dodnes.
Lode boli spustené do prevádzky v nasledujúcich rokoch a majú (mali) nasledovné pomenovania:
· 1976 Valerian Kujbišev – zošrotovaná v septembri 2018
· 1977 Fiodor Šaliapin (pôvodne Kliment Vorošilov)
· 1978 Felix Džeržinsky
· 1979 Sergej Kučkin (pôvodne Georgij Dimitrov)
· 1980 Michail Frunze
· 1981 Mstislav Rostropovič (pôvodne Michail Kalinin)
· 1981 Aleksander Suvorov – táto vlajková loď flotily mala nehodu v roku 1983, keď v noci vchádzala pri nesprávnom pilóne popod železničný most u Uljanovsku, kde vrch lode zachytil železnú konštrukciu mosta. Celková bilancia bola 176 mŕtvych nachádzajúcich sa v tej dobe na vrchnom poschodí (vrátane členov posádky). Z vrchu poškodená loď bola opravená a znova spustená do prevádzky.
· 1981 Semion Budiony
· 1983 Georgij Žukov
INTERIÉR
Interiér prvých 5 lodí bol vyrobený ešte spoločnosťou Drevina Trnava, z ktorej neskôr táto veľkozákazková výroba prešla do novo postaveného závodu v Trnave, ktorý mal názov Západoslovenské nábytkárske závody (ZNZ). Táto výrobná hala je do dnešných dní na Nitrianskej ulici (nový závod mal niekoľko názvov ako ZNZ, neskôr Spartan, Swedwood a v súčasnosti Ikea Industry). Tento závod ZNZ Trnava vyrobil interiér pre ďalšie 4 lode. Podľa skúsených cestujúcich síce lode typu OL400 nedosahovali komfort kajút aký mali obdobné lode zakúpené od nemeckého a rakúskeho výrobcu v rovnakom období, no i tak poskytovali na tú dobu slušný štandard kajút vrátane spŕch.
Čo však obsahuje typická zakázka pre zariadenie interiéru jednej lode typu OL400? Takáto objednávka iba pre jednu loď znamenala v Trnave vyrobiť celkovo 135 rôznych drevených elementov, napríklad:
- 280 dverí
- 210 stabilných postelí
- 91 výklopných postelí
- 127 horných výklopných lôžok
Kapacita drevárskej výroby v Trnave bola zabezpečená pre výrobu interiérov maximálne 2 lodí za rok.
Kvôli udržaniu vyššej pridanej hodnoty v rámci závodu bol zriadený pobočný montážny závod v Komárne, označený ako závod číslo 4, ktorý zamestnával 35 zamestnancov. Závod Drevina teda nielen vyrábal, ale mal i zabezpečenú montáž v komárňanských lodeniciach. Zamestnanci komárňanskej Dreviny počas stavby lode na mieste vykonávali finalizáciu a osadzovanie dovezených drevárenských prvkov a výrobkov z materského trnavského závodu. Po niekoľkých rokoch úspešných montáží zariadenia lodí bol komárňanský montážny závod odčlenený od trnavskej výroby a organizačne pričlenený bližšie k finálnemu zákaznikovi – lodeniciam.
Viaceré lode z tejto série prešli postupom času rôznymi renováciami a výmenami interiérov inými ruskými dodavateľmi, takže fotky v tomto článku nezobrazujú úplne pôvodný stav z Trnavy, no i tak dokážu navodiť predstavu a majú vypovedaciu hodnotu o nábytkárskych a dizajnových riešeniach započatých ešte niekoľko desaťročí dozadu v Trnave (typické drevotrieskové dosky či neónové svietidlá od kooperujúcich dodávateľov).
Lode aktívne prevádzkuje ruská spoločnosť Vodochod, z ktorej reklamných materiálov sú použité i obrázky v tomto článku.