PELUCAR 1500


V rámci nadviazania obchodných vzťahov kontaktovala nemecká firma Pelusa v roku 1989 trnavského výrobcu automobilov ohľadom možnej spolupráce pri predaji áut na trhu vtedajšieho západného Nemecka. V nasledujúcom roku došlo k postupnej špecifikácii požiadaviek zo strany zákazníka, ktorý hľadal cenovo dostupné jednotonové vozidlo pre západonemecký trh.

Vhodným typom sa ukázala varianta valník, ktorá by poskytovala viaceré možnosti nadstavieb podľa predstáv finálneho zákazníka. Vzhľadom na špecifickú situáciu a renomé výrobkov z krajín bývalého socialistického bloku sa najvhodnejšie ukázalo pomenovať túto variantu úžitkového vozidla ako PELUCAR 1500, ktorý bol vhodnejší pre marketing firmy Pelusa.

Z tohto dôvodu úžitkový automobil dostal na chladiči logo firmy Pelusa a vedľa k nemu nápis Pelucar 1500. V druhej polovici roku 1990 prišlo k exportu prvých kusov, na ktorých bolo možné konfrontovať trnavskú kvalitu s očakávaniami nemeckého spotrebiteľa. Ako najhoršia sa ukázala povrchová úprava, ktorá síce mala pekne vyzerajúci lak, no karoséria nebola vhodne protikorózne upravená, takže nemecká firma Pelusa našla silnú hrdzu aj na miestach, kde by sa to už neočakávalo. Z takýchto kvalitatívnych dôvodov, ako aj objektívnych príčin akými bola certifikácia pre západonemecký trh došlo v apríli 1991 k stornu objednávky na export 27 valníkov z TAZ Trnava.

Verzia valníka s hliníkovými bočnicami (príplatková výbava) na hospodárskom dvore v Nemecku. V pozadí zberač slamy od firmy Claas.

Na certifikácii, ktorá by viac otvorila dvere nielen pre predaje v Nemecku, ale potencionálne i do iných krajín západnej Európy, sa v Trnave silne pracovalo. Certifikovaná skúšobňa TUV Bayern vytkla pri prvých skúškach viacero bodov, akými bola nutnosť zmeniť brzdové regulátory, palivové čerpadlo či vonkajšiu hlučnosť vozidla z Trnavských automobilových závodov. Z vonkajších prvkov pre zvýšenie bezpečnosti a zníženie prípadných následkov kolízie bola spomenutá nevhodná konštrukcia uchytenia plachty valníka, spôsob zabezpečenia rezervného kolesa, či nutnosť používať radiálne pneumatiky namiesto diagonálnych. Takýchto bodov bolo samozrejme viacero, takže TAZ Trnava musel vo veľmi krátkom čase v spolupráci s viacerými nemeckými firmami tieto nedostatky odstrániť. Niektoré technické body sa podarilo odstrániť vlastným konštrukčným oddelením a viac kontrolovaným postupom montáže, na niektoré záležitosti však bolo nutné použiť komponenty od nemeckých dodávateľov.

Správna jednotonka nepotrebuje vstrekovanie, športové sedadlá, klimatizáciu, mäkký podvozok, vyhrievané zadné sklo, velúrové koberce, hliníkové disky, metalízu či elektrické sťahovanie okien. Z reklamného letáku firmy Pelusa.

Úspešné zvládnutie tejto certikácie pre trh Európskeho Hospodárskeho Spoločenstva (EHS), predchodcu Európskej Únie, znamenal otvorenie dverí pre TAZ Trnava na predaj v krajinách západnej Európy, ktoré by boli dôležité nielen z hľadiska dodatočného odbytu, ale najmä pre obdržané platby v zahraničných menách vzhľadom na klesajúcu kúpnu silu vtedajšej československej koruny. Firma Pelusa sa ukázala ako aktívny partner pre nemecký trh, robiaci silnú masmediálnu kampaň, vďaka čomu sa automobily z Trnavy vystavovali napríklad na veľtrhu v Lipsku alebo v meste Hannover. Stánok firmy Pelusa zvyčajne predstavoval na akciách dve reprezentačné vozidlá. Jedno bolo vo verzii valník s plachtou a druhé bolo vybavené izotermickou skriňou. Obe vozidlá mali na sebe rôzne reklamné nápisy. 

Pre západonemecký trh existovalo 6 farebných kombínácii valníka. Spojler nad kabínou vodiča bola príplatková výbava.

Na upevnenie spolupráce pri predaji a servise došlo postupne k zriadeniu spoločnej firmy Pelucar Deutschland TAZ. Celkové predaje do Nemecka nie sú presne známe, i keď nešlo o významné množstvá predaja, prispeli k zlepšeniu odbytu. Ako ďalšia výzva sa prejavila nutnosť splniť nové normy EHS v roku 1993, keď vozidlá museli byť vybavené katalyzátorom alebo ovládaním nastavenia výšky svetlometov z miesta vodiča.


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.