Pri diskusiách o Škode 1203 sa zabúda na omnoho väčšieho súrodenca vyrábaného v Trnavských automobilových závodoch, a to Tatra 815 Agro. Išlo o nákladné auto primárne určené pre poľnohospodárske družstvá, ktoré postrádali na svojich dvoroch nové multifunkčné nákladné vozidlá.
TATRA 815 AGRO
Vzhľadom na dosluhujúci stav starších vozidiel Tatra 148 a trambusového typu starších áut Liaz na družstvách v Československu bolo nevyhnutné pripraviť vhodného motorizovaného nástupcu na polia. Preto v roku 1974 uložila vláda ČSSR vyrábať poľnohospodárske vozidlo na základe novovznikajúcej Tatry 815 v TAZ Trnava.
Pre úplnosť treba dodať, že v tej dobe bol závod TAZ Trnava plne vyťažený zvládnutím nábehu výroby Škody 1203 a tak nemôže nikoho prekvapiť, že technické riešenia automobilu Tatra Agro boli pod patronátom Výskumného ústavu zemědělských strojů Praha v spolupráci s niekoľkými ďaľšími strojárenskými závodmi. Vzhľadom na sézonnosť prác v poľnohospodárstve sa očakávalo, že vozidlo bude mať vhodné technické riešenie pre jazdu po poli a bude môcť meniť jednotlivé nástavby podľa aktuálnej potreby. Do vývoja bolo zadaných 5 druhov nástavieb (sklápač-valník, veľkoobjemová nástavba, rozmetadlo maštalného hnoja, fekálna cisterna a rozmetadlo priemyselných hnojív). Prvé protypy budúcej 815-ky boli v testovacej prevádzke už v roku 1978, krátka správa s fotografiami tlačovej agentúry TASR je k nahliadnutiu tu. Vzhľadom na oneskorený nábeh výroby Tatry 815 v závode Tatra Kopřivnice bolo rozhodnuté, že prvé nástavby budú použité na Tatry 148 S3, v roku 1979 bolo takto v Trnave namontovaných prvých 20 nadstavieb na agrovozidlá 148. Pre rok 1981 bolo naplánovaných vyrobiť 100 kusov nadstavieb v troch modifikáciach (základná, veľkoobjemová, rozmetadlo hnoja), na konci leta bola na výstavisku Agrokomplex v Nitre predstavená Tatra 2-148 PPR 39 s veľko objemovou nástavbou, typovo označená MAA007. Novinka rozhadzovač hnoja bol napokon vyrobený v danom roku v počte 5 kusov.
V roku 1982 bola už na nitrianskom Agrokomplexe vystavovaná Tatra 815, ktorá veštila prichádzajúci nábeh výroby pre rok 1983. Šasi Tatra 815 , použité ako nosič nastavieb, bolo určené na jazdu po verejných komunikáciach a na technologickú dopravu vo vnútri závodov či po nespevnených komunikáciach. Samotné vozidlo malo pohotovostnú hmotnosť 8,5 tony pri celkovej dĺžke 8,5 metra, celková dĺžka mohla byť i väčšia v závislosti od zvoleného druhu nástavby. Typy nástavieb mali užitočnú hmotnosť od 8,3 tony do 10,5 tony. Šasi umožňovalo i príležitostnú prácu so snežným pluhom.
Vozidlo Tatra poháňal 10 valcový motor s objemom takmer 16 litrov. Ten dosahoval výkon 196 kW pri 2200 otáčkach za minútu a krútiaci moment bol 940 Nm pri 1400 otáčkach za minútu. Takýto výkon umožňoval ťahať i príves o maximálnej hmotnosti 16 ton. 10 stupňová prevodovka umožňovala vyvinúť maximálnu rýchlosť 80 km/h, pohon všetkých náprav bol samozrejmosťou, no pohon prednej nápravy bolo možné zapnúť/vypnúť podľa potreby.
Na začiatku boli skupiny pre montáž šasi dodávané narodným podnikom Tatra Kopřivnice, prevoz zabezpečovali členovia Automotoklubu AMK TAZ. Jednotlivé nástavby boli vyrábané v Trnave. S postupným dobudovávaním novej haly v TAZ Trnave bolo naplánované nielen zvýšiť podiel interne vyrábaných skupín dielov, ale i zaviesť ich výrobu pre iné strojárenské závody v rámci Československa. Cieľom bolo postupne vyrábať deväť skupín pre šasi auta, medzi ktoré patrili spájacie hriadele, diferenciály a unifikované spojky, ktoré by boli nielen pre závody Tatra, ale i pre nákladné automobily LIAZ.
Národný cieľ bol výrábať 300 kusov automobilov ročne, nadstavieb niekoľko násobne viac. Tento cieľ bol po niekoľkých rokoch prehodnotený kvôli stále nižšiemu dopytu zo strany poľnohospodárskych družstiev a nízkej efektívnosti výroby. Preto bolo už v roku 1990 naplánované ukončiť výrobný program AGRO, delimitačná zmluva na výrobné zariadenia bola uzavretá s STS Rovinka. Uvoľnená plocha sa mala použiť na výrobu licenčných motorov Lombardini, poprípadne pre výrobu úžitkových automobilov novej generácie.