Už v roku 1932 začal Coburg v Trnave vyrábať elektrické spotrebiče Brown Boveri do kuchyne. Že ste o nich ešte nepočuli alebo ich nevideli? Možno iba vaša prababička v tej dobe neverila v čertov vynález zvaný elektrina a radšej mnoho rokov varila či piekla na sporáku vykurovanom uhlím či drevom.

Z HISTÓRIE

Švajčiarska firma Brown Boveri „BB“ vznikla v roku 1891, je jednou z vedúcich spoločností vo výrobe elektrických komponentov do dnešných dní, keď ju poznáme už pod značkou „ABB“. Na začiatku uplynulého storočia Brown Boveri vyrábal elektromotory, generátory, elektrosúčiastky ako aj rôzne elektrické výrobky. Dopyt po nových elektro pomocníkoch v domácnostiach bol tak obrovský, že namiesto časovo zdĺhavého budovania vlastných závodov sa firma Brown Boveri rozhodla využiť možností urýchlenej výroby u dohodnutých partnerov v krajinách mimo Švajčiarska.

Vďaka licencii švajčiarskeho výrobcu sa trnavskému Coburgu podarilo zaradiť medzi moderné fabriky vyrábajúce elektrospotrebiče, v roku 1932 sa podpísala zmluva so spoločnosťou Brown Boveri o dodávkach kľúčových komponentov. Tými boli importované elektrické platničky a pakety na montáž do sporákov alebo rúr pre trh Československa, z ktorých sa v Trnave vyrábali finálne elektrovýrobky. Výroba odvtedy postupne narastala, len v roku 1937 opustilo brány trnavského závodu 1134 kusov kuchynských elektrospotrebičov, čo boli na tú dobu zaujímavé čísla predajnosti. Treba mať na zreteli, že mnohé mestá neboli v tej dobe ešte elektrifikované a silná konkurencia v Čechách už skôr vyrábala z komponentov od firiem Bosch, Siemens alebo Křižík.  

VÝROBNÝ RAD SIGMA-JUNIOR

Najlacnejšou triedou spotrebičov pre zákazníkov bola Sigma Junior. Ponúkala jednoduchých pomocníkov do kuchyne každému, kto mal hlbšie do vrecka. Na výber bolo z troch základných spotrebičov, a to dvojplatničkového variča (kód J2T2),  samostatnej rúry na pečenie (model JBIII) alebo sporáka s dvomi platničkami a so zabudovanou rúrou na pečenie (kód sporáka J2BUIII). Sporák mal rozmery 800 x 610 x 580 mm. Išlo o čiernobiele smaltované vyhotovenia výrobkov, niklované bývali iba nožičky sporáka alebo rám dvierok rúry.

PRODUKTOVÁ TRIEDA SIGMA

Hlavný rad Sigma mal viac poniklovaných dielov než trieda Junior, zahrňoval zväčša sporáky s 3-4 platničkami na nožičkách alebo v soklovom prevedení, no na objednávku boli možné i iné vyhotovenia. Väčšie vily podnikateľov architekti zariaďovali na kľúč, v prípade úspešnej zakázky sa tak v bohatých domácnostiach zišli mnohé predvojnové trnavské výrobky z katalógov ako pružinové matrace Epeda, kuchyňa Sigma či iné elektrospotrebiče.
Najväčšie verzie sporákov na objednávku mali až 6 platničiek na varenie a 2 rúry na pečenie. Mnohé zachovalé sporáky od výrobcu z Trnavy z tohto obodobia sa postupne stali inventárom múzeí či architektonicky hodnotných víl, no zväčša ide o prípady mimo Slovenska, ktoré nebolo hospodársky silné v predvojnovom období. V roku 2019 sa dokonca jeden elektrický sporák z trnavského Coburgu dražil na aukcii starožitností až v Južnej Afrike.  

OSTATNÉ SPOTREBIČE BROWN BOVERI

Produktový rad Sigma neznačil iba pomocníkov do kuchyne (akými boli aj chladničky), išlo o rozsiahly rad výrobkov od bojlerov pre ohrev vody, cez práčky a žmýkačky, ohrievacie podušky. Nie všetko sa vyrábalo v Trnave, určite však trh žiadal elektrické žehličky, ktorých výroba sa spustila v roku 1933. Podľa typu mali výkon 450W-700W, vtedajšia váha žehličiek bola 3 kg, inými slovami boli 6-násobne ťažšie než ich súčasníci v domácnostiach.

OD LICENCIE BROWN BOVERI PO ELEKTRO KOVOSMALT

30. roky boli na Slovensku poznamenané snahou o centralizáciu železiarskeho exportu, v roku 1938 bol v Bratislave dostavaný Palác Coburg, táto administratívna budova stojí do dnešných dní na Dostojevského rade.

Z Bratislavy bola riadená obchodná činnosť trnavského Coburgu ako aj iných výrobných slovenských závodov. Trnavské logo Coburgu zostalo naďalej v korešpondenčnom používaní a na výrobkoch, no výrobné štítky zozadu elektrospotrebičov mali už zjednotený nápis Coburg Bratislava bez ohľadu na skutočné miesto výroby v Trnave.

S blížiacim sa príchodom vojnových rokov sa dopyt po niektorých výrobkoch znižoval, no najzávažnejší dopad mala konverzia výroby počas vojnového obdobia, kedy sa väčšina produkcie elektrospotrebičov zastavila.

Jednoznačne sa dá tvrdiť, že úspešne zvládnutá licenčná výroba Brown Boveri v 30. rokoch v Trnave určila vývoj tohto závodu na najbližšie desaťročia. Bohaté predvojnové skúsenosti s výrobou elektrospotrebičov (popri hlavnom železiarskom tovare) umožnili vyvinúť a spustiť výrobu hospodárskeho sporáka T211/T120. Tento model bol vyvinutý vo vlastnej réžii po vojne v Trnave, v tej dobe už bol zoštátnený podnik premenovaný z Coburgu na Kovosmalt a socializmus čakal za dverami. Od roku 1951 na model T120 postupne naviazali verejnosti známe delimitácie výrob unifikovaných sporákov, varičov a rúr z Elektro Praga.