RUMY A LIKÉRY


Esencia rumov a likérov patrila posledné storočia k nezameniteľnej atmosfére Trnavy. Na ich konečnú výrobu neboli potrebné príliš komplikované výrobné zariadenia, liehové výrobky boli dobre skladovateľné a množstvo príchutí bolo nespočetné.

Okolie Trnavy bolo predurčené k poľnohospodárskej produkcii, či už ovocia alebo zeleniny. Vďaka tomu mali okolité majere možnosti predaja ich produktov nielen domácnostiam, cukrovaru, ale aj okolitým liehovarom, ktoré sa nachádzali v Kátlovciach, Dolnej Krupej či Smoleniciach. Napríklad kátlovský liehovar (úvodné foto) pôvodne patril Pállfyovcom a bol úzkokoľajnou železnicou napojený na ich železničnú sieť v podhorí Malých Karpát. Mal ročnú kapacitu 1400 hektolitrov liehu, kde k najvýznamnejším zákazníkom patrili trnavské výrobne rumu a likérov. 

Trnavské likérky zväčša odoberali už vyrobený lieh z takto bližších či vzdialenejších liehovarov a paliarní, priamo v Trnave mali často umiestnený iba licenciovaný sklad na ďalší predaj alebo vlastnú výrobu esencií pre finálne namiešanie s nakúpeným liehom. Týmto prístupom dokázali v Trnave vyrábať bylinkové likéry či tuzemské „rumy“, kde bola falošná rumová esencia vyrobená najmä zo zemiakov, dreva, kyseliny sírovej.

Pozrime sa spolu na hlavných trnavských výrobcov existujúcich počas predvojnovej republiky, no treba mať na pamäti, že existovali aj ďalší menší či väčší výrobcovia podľa toho, ako štát odoberal či udeľoval licencie.

1. TRNAVSKÁ TOVÁREŇ NA RUM A LIKÉRY (známa ako BOROVIČKÁREŇ)

Technologicky najdôležitejším miestnym výrobcom na území mesta bol liehovar umiestený povedľa súčasnej Kollárovej ulice, na Novosadskej ulici. Najlepšie veľkosť tohto závodu vystihuje grafika z tlačiarne cenín Bayer v Kolíne v Čechách, ktorá bola poverená zabezpečiť tlač účtových formulárov pre 1. Trnavskú.

Celkový pohľad na 1. Trnavskú továreň na rum a likéry, v pozadí sladovne.

Závod mal mať dve vjazdné brány, jednu vľavo do hlavného areálu, druhú vpravo u pomocných budov. Pravá časť areálu bola časom osamostatnená, medzi oboma časťami sa vybudoval múr. V bode, kde bola pravá brána sa neskôr predĺžila ulica, ktorá je v súčasnosti známa ako Klempova. Týmto zásahom sa zádržná odpadová kaď ocitla samostatne stojaca na ulici.

Fotografia zo 70. rokov pred zbúraním areálu (S. Božík)

V rokoch pred nástupom socializmu bol známy už ako Produkčný živnostenský liehovar firmy Likérka.

Keďže Kollárova ulica bola za čias socializmu plánovaná ako nosná časť pre novú administratívnu štvrť, bol postupne tento závod utlmený a zbúraný z hygienických dôvodov a na jeho hlavnej časti bolo vybudované sídlo súčasného Krajského Policajného zboru (Kollárova 31).

Súčasný pohľad na miesto, kde bola 1. Trnavská

TRNAVSKÁ LIKÉRKA

Likérka bola známa svojou silnou reklamou za hranicami okresu, pôvodne mala vlastnú pálenicu mimo Trnavy a obchodne sa zameriavala na rôzne produkty z byliniek, destilátov rôzneho ovocia a ovocných štiav. V o čo nenápadnejšej budove sídlila na vtedajšej Zbožnej ulici v Trnave (súčasná Vajanská), o to sa likérka snažila nabudiť silnejší dojem svojimi produktami a silným marketingom.

Pohľad do mimotrnavskej pálenice Likérky

Koncesia na predaj alkoholu bola mnoho rokov vo vlastníctve bratov Biró. Najznámejšími výrobkami bola žalúdočná špecialita Optimum, mandľový kremový likér Amande a medicínska borovička Dariderus. Likérka sa snažila v reklame zdôrazňovať, že ide o medicínske produkty, čo bol iste v dobe slabej zdravotníckej siete vynikajúci obchodný ťah na zvýšenie predaja.

Likér Optimum na žalúdočné problémy

RUMLIK

Na pešej zóne (vtedajšia Masarykova 8) sídlila spoločnosť Rumlik, zaoberajúca sa rumami, likérmi a veľkoobchodu s octom. Licencia bola vydaná na pána Andraščíka, najznámejšími likérmi bol Amicum a Hájenka. Likér Amicum bol pravdepodobne trnavskou snahou konkurovať zahraničnému likéru s názvom Unicum.

V rovnakej budove pred arizáciou sídlila octáreň a výrobňa rumu Rudolfa Winterbergera. Pravdepodobne z tohto dôvodu spoločnosť Rumlik uvádza v reklamnej tlači, že existuje od roku 1858. Winterbergerov podnik bol teda časom rozdelený na samostatnú prevádzku octárne a výrobu rumov a likérov, obe v povojnovom období sídlili na rovnakej adrese.

SLIVORUM

Z ďalších výrobcov či predajcov, ktorým sa podarilo získať licenciu na obchodovanie s alkoholom bola Regina Šušuková. Držiteľka tejto koncesie na záver sídlila na Hospodárskej ulici 7, ktorá vtedy ešte nemala súčasný ráz poschodovej obytnej štvrte. Obchodný názov spoločnosti bol Slivorum, ako už ten napovedá, primárnym produktom bola slivovica a iné liehoviny. Vzhľadom na dobu, v ktorej Slivorum pôsobil, bolo obvzlášť zdôrazňované, že ide o slovenský produkt. 

Slivovica z trnavského Slivorumu (vľavo) a stočený rum do fľaše od predajcu Smékal a syn (vpravo).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.