KONZERVÁREŇ Z POHRONSKÉHO RUSKOVA

Počas 2. svetovej vojny Trnavský cukrovar rozšíril svoje kapacity o sušiareň a konzerváreň zeleniny a ovocia. Odkiaľ však prišli technologické a osobnostné znalosti do Trnavy v tak náročnom období?

CUKROVAR OROSKA (maď. OROSZKA, slov. POHRONSKÝ RUSKOV)

Cukrovar Pohronský Ruskov, ležiaci približne 25 kilometrov od súčasnej hranice s Maďarskom, predstavoval výborne umiestnený závod v silne poľnohospodárskej oblasti južného Slovenska. Bol založený v roku 1893 a vzhľadom na omedzenú sezónnu výrobu cukru sa postupne rozšíril o ďalšie prevádzky ako veľkovýkrmňa ošípaných, pestovanie a spracovanie zeleniny a ovocia, veľkokapacitný mlyn. Spojenie s okolitými majermi a gazdovskými dvormi zabezpečovala úzkokoľajná želenica.

Po vzniku Československej republiky v roku 1918 trval odsun maďarských vojisk z južného územia ešte niekoľko mesiacov. V prípade, že existovali voľní československí odborníci, tak boli obsadzovaní na uvoľnené riadiace miesta po odchádzajúcich úradníkoch maďarskej národnosti.

Po 20 rokoch sa politická situácia otočila o 180 stupňov a rovnako postupovali maďarské úrady v roku 1938, ktoré na znovu získanom území južného Slovenska postupne uvoľnili riadiacich pracovníkov československej národnosti, ktorí sa odsunuli na územie Slovenského štátu či Českého protektorátu. V roku 1939 sa tak generálnym riaditeľom trnavského cukrovaru stáva prišlý Ing. Janko Procházka, ktorý bol dovtedy riaditeľom Cukrovaru v Oroske. Postupne ho dopĺňajú bývalí oroskí spolupracovníci Dr. Viktor Ravasz (politik) a Ľudovít Vass (vedúci mlyna).

Mimo vynikajúcej technologickej úrovne, silnou stránkou cukrovaru v Oroske bolo, že maximálne využíval potenciál pobočnej výroby rôznych výrobkov z poľnohospodárskych rastlín či ošípaných alebo hovädzieho dobytka. Väčšia vyrovnanosť výroby mu tak dokonca umožňila vybudovať ubytovacie zariadenia pre robotníkov, i keď ani tu sa opakovaným štrajkom za lepšie mzdy, typickým pre dané obdobia, nevyhli.

CUKROVAR TRNAVA

Trnavský cukrovar mal naproti tomu jednu z najväčších kapacít na výrobu z cukrovej repy, no veľmi postrádal mimosezónne využitie. Toto sa zásadne zmenilo v roku 1939 príchodom Ing. Janka Procházku do vedenia podniku v Trnave z oroského cukrovaru, ktorý si silne uvedomoval poľnohospodársky potenciál trnavského regiónu a príležitosti pre lepšie využitie trnavského cukrovaru.

Ihneď po príchode do vedenia podniku riešil Ing. Procházka možnosti urýchleného presunu existujúcich technológií z Orosky (sušiareň papriky, mlyn sušenej zeleniny a konzerváreň), čo sa mu i podarilo. Tieto výrobné kapacity boli umiestnené v budovách oproti trnavskému cukrovaru na druhej strane Trnávky, v miestach kde sa v súčasnosti nachádza predajňa Lidl.

Obdobne logicky rýchlo postupovalo vedenie cukrovaru so zabezpečením zeleniny a ovocia pre tieto nové druhy výroby, a tak bolo dohodnutých niekoľko kúp a prenájmov pozemkov s majermi, hospodárskymi dvormi a ovocnými škôlkami bližšie či ďalej vzdialenými od Trnavy. Toto všetko umožnilo spustiť konzerváreň už v roku 1940.

I keď zaradenie a názov trnavského cukrovaru sa niekoľko krát menili počas nasledujúcich desaťročí, vnútorná prevádzka Konzerváreň pretrvávala v trnavskom cukrovare. V tomto blogu sa jej výroba pripomína zaváraninovými pohármi, keď konzerváreň bola súčasťou Cukrovaru Petra Jilemnického n.p. Trnava.

Vyrábalo sa tu mnoho rôznych výrobkov, no zvyčajne plechové konzervy rýchlo padli za obeť svojim konzumentom a na znovupoužiteľných sklenených obaloch sa domácimi gazdinkami odstránili papierové etikety výrobcu pred ďalším použitím. Tak tieto uvedené zaváraninové poháre kvalitne potlačené so sieťotlačou, bývajú najčastejšie dochovanými svedkami daného obdobia konzervárne obdobia 80-ich rokov minulého storočia. Obsahovali zaváranú zeleninu, ovocné kompóty alebo zmesy (miešané šaláty, lečo).